O prevencii kriminality
Zo spoločensko-praktického hľadiska prevencia kriminality predstavuje zdôvodnené, zámerné, cieľavedomé, plánovité a koordinované pôsobenie na príčiny a podmienky páchania kriminality s cieľom odstrániť ich, alebo vhodným výberom foriem a metód pôsobenia štátnych a samosprávnych orgánov a mimovládnych organizácii aspoň čiastočne eliminovať negatívne prejavy a súčasne podporovať vytváranie antikriminogénnych podmienok. Pri prevencii kriminality treba mať na zreteli, že kriminalita je len jedným z prejavov sociálnej patológie. Sociálnopatologické javy (tiež označované ako sociálne deviácie) sú jedným z najzávažnejších problémov spoločnosti. Veľmi úzko súvisia so stavom spoločnosti a citlivo reagujú na spoločenské zmeny a ich následky. Pri veľkých spoločenských zmenách, ktoré bývajú sprevádzané zmenou postoja spoločnosti k určitým javom, dochádza spravidla k zmenám (napr. v spoločenských, morálnych, kultúrnych normách) a v ich zaraďovaní medzi sociálnopatologické javy. V súčasnosti sú ako sociálnopatologické javy chápané predovšetkým:
1. záškoláctvo,
2. šikanovanie (v škole, na pracovisku, v sociálnych a výchovných inštitúciách) mobbing, bossing,
3. alkoholizmus, drogové a iné závislosti (napr. gambling, tabakizmus),
4. domáce násilie, agresivita, týranie, zneužívanie a zanedbávanie detí, chorobné prenasledovanie (stalking),
5. prostitúcia, pornografia, kupliarstvo, obchod s ľuďmi a ľudskými orgánmi, komerčné sexuálne zneužívanie detí, sexuálne obťažovanie (harasment),
6. vandalizmus vrátane sprejerstva, násilie na štadiónoch (hooligans, ultrafans), pouličné násilie, prejavy násilia pri demonštráciách,
7. členstvo v extrémistických skupinách a náboženských sektách, rasizmus, xenofóbia,
8. asociálnosť šírená prostredníctvom internetu a na tzv. sociálnych sieťach (kyberšikana), získavanie dôverných informácií (pharming, phishing),
9. samovražda, asistovaná samovražda (eutanázia),
10. korupcia, klientelizmus,
11. iná protispoločenská činnosť (priestupok ako nižšia forma spoločensky nebezpečného protiprávneho konania riešená priestupkovým zákonom, správny delikt ako nižšia forma spoločensky nebezpečného protiprávneho konania riešená správnym poriadkom),
12. kriminalita (prečiny a zločiny, ktoré napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu stanovenú trestným zákonom).
Značná časť sociálnopatologických javov sa navzájom prelína, dopĺňa a podmieňuje. Väčšina potom vyúsťuje do protiprávneho konania (priestupkovosť a kriminalita) alebo vytvára podmienky pre ich vznik a existenciu. Komplementárnym pojmom k pojmu prevencia kriminality je pojem represia kriminality.
Represia kriminality potláča sociálnopatologické javy zákonnými prostriedkami zabraňujúcimi ich prípravu a páchanie, ale aj obmedzenie práv a slobôd páchateľom prostredníctvom komplexného systému opatrení orgánov činných v trestnom konaní (polícia, prokuratúra, súdy). Preventívnymi opatreniami sa vytvárajú podmienky na to, aby sa potenciálnym páchateľom ukázala správna cesta, resp. sa im sťažilo páchanie trestnej činnosti. Ak napriek tomu sú preventívne opatrenia neúčinné a dôjde k spáchaniu trestnej činnosti, nastupuje represia. Vzájomná prepojenosť, prelínanie a dopĺňanie prevencie a represie vyúsťuje do kontroly kriminality ako celospoločenského záujmu.
Zdroj: Bubelíni, Ján: Prevencia kriminality, Bratislava 2002.
Kvalifikácia prevencie kriminality
Štát na uplatňovanie svojej donucovacej a regulačnej moci upravuje správanie jednotlivca a celej spoločnosti právnymi predpismi, ktoré obsahujú aj sankcie za ich porušovanie alebo nedodržiavanie. Tieto sankcie v sebe zahŕňajú aj preventívne aspekty na odradenie potenciálneho páchateľa od vykonania protispoločenského skutku, od recidívy trestnej činnosti, pričom trestom a následnou izoláciou páchateľa zabezpečuje aj ochranu spoločnosti. Do trestno-justičného systému sú implementované aj také sankcie a taký spôsob uplatňovanie práva, ktorý využíva aj alternatívne tresty (podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody s uložením obmedzení alebo povinností v rámci probačného dohľadu počas skúšobnej doby, trest domáceho väzenia až na jeden rok, trest povinnej práce v rozsahu 40 až 300 hodín). V tejto súvislosti hovoríme o všeobecnej (generálnej) prevencii kriminality. Jej účinok je celoplošný a lineárny, pôsobí konštantne na jednotlivca a celú spoločnosť. Ak však chceme prevenciu kriminality realizovať komplexne (aj mimo trestného systému) musí byť zameraná na tri základné cieľové objekty, ktoré sú úzko previazané:
• páchatelia trestných činov,
• situácie trestných činov,
• obete trestných činov.
Na základe špecifikácie týchto cieľových objektov môžeme preventívne pôsobenie označiť ako špecifickú prevenciu kriminality, a tú vertikálne rozdeliť na:
• sociálnu prevenciu,
• situačnú prevenciu,
• viktimačnú prevenciu.
Úrovne realizácie preventívnych aktivít
Prevencia kriminality v Slovenskej republike sa vykonáva na troch úrovniach riadenia spoločnosti. Jednotlivé úrovne sú odvodené od územnosprávneho členenia Slovenskej republiky. Ide o celospoločenskú (Slovenská republika), regionálnu (kraje) a miestnu úroveň (mestá, obce alebo ich časti). Na všetkých uvedených úrovniach pôsobia štátne orgány, orgány samosprávy, mimovládne organizácie a orgány.
Na celospoločenskej úrovni sa riešia aktuálne celospoločenské úlohy:
1. legislatívne (vzájomná prepojenosť zákonov upravujúcich všetky oblasti života spoločnosti so zákonom o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti),
2. koncepčné (formulovanie zásad preventívnej politiky ako subsystému bezpečnostnej politiky štátu, smerovanie preventívnej politiky do budúcnosti prostredníctvom ofenzívnej stratégie prevencie kriminality),
3. koordinačné (koordinovanie medzinárodných záväzkov, národných programov, celospoločenských koncepcií a stratégií prostredníctvom špeciálneho koordinačného orgánu – Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality pri riešení aktuálnych otázok prevencie kriminality),
4. ekonomické (štátna finančná podpora preventívnych aktivít organizovaných na rôznych úrovniach, rôznymi subjektmi, s rôznym zameraním, ktoré súvisia s celospoločenskými úlohami prevencie kriminality),
5. poradensko-informačné a iniciačné (odborné služby vedeckovýskumných, koncepčných pracovísk, univerzít a vysokých škôl pre všetky subjekty prevencie kriminality),
6. výkonné (v oblastiach riadených celospoločensky, napr. kontrola kriminality, súdnictvo, obrana, ekonomika, hospodársky rozvoj štátu, sociálna oblasť, školstvo, zdravotníctvo, životné prostredie, civilná, požiarna ochrana obyvateľstva).
Z uvedeného vyplýva, že orgánmi prevencie kriminality na celospoločenskej úrovni sú výkonné orgány štátu (vláda, poradné orgány vlády alebo iné inštitúcie poverené vládou, ako generálny gestor celospoločenskej úrovne prevencie kriminality a ministerstvá a ich orgány a organizácie, ktoré zastrešujú prevenciu kriminality v špecifických oblastiach života spoločnosti v rozsahu svojej pôsobnosti s celospoločenským dosahom). Okrem uvedených subjektov pôsobia na celospoločenskej úrovni aj iné subjekty prevencie kriminality (napr. združenia samosprávnych orgánov, samosprávne orgány, mestá a obce, občianske združenia, neziskové organizácie, právnické a fyzické osoby zapájajúce sa svojimi preventívnymi aktivitami do riešenia aktuálnych celospoločenských otázok prevencie kriminality).
Na regionálnej úrovni sú orgánmi prevencie kriminality orgány štátnej správy na úrovni krajov (obvodné úrady v sídle kraja) a okresov (obvodné úrady), orgány samosprávy (vyššie územné celky, regionálne združenia miest a obcí), ale aj orgány pôsobiace na celoštátnej úrovni, ak nimi prijaté opatrenia sa týkajú regiónov. Taktiež sem začleňujeme aj iné subjekty (občianske združenia, neziskové organizácie, právnické a fyzické osoby) pôsobiace na regionálnej úrovni.
Miestna úroveň zahrňuje obce, mestá, mestské časti, štvrte, ulice. Orgánmi prevencie kriminality na miestnej úrovni sú príslušné orgány miestnej samosprávy (mestá a obce) alebo nimi zriadené orgány prevencie kriminality (obecné a mestské polície, komisie mestského alebo obecného zastupiteľstva). Subjektmi prevencie kriminality na miestnej úrovni môžu byť aj orgány miestnej štátnej správy (napr. oddelenie Policajného zboru, pracovisko finančného riaditeľstva SR), ako aj iné subjekty (občianske združenia, neziskové organizácie, právnické a fyzické osoby) pôsobiace na miestnej úrovni.
Zdroj: Bubelíni, Ján: Prevencia kriminality, Bratislava 2002.
Spolupráca a súčinnosť
Súčinnosť a spolupráca subjektov prevencie kriminality v Slovenskej republike sa vykonáva na štyroch úrovniach:
1. medzinárodnej,
2. celospoločenskej,
3. regionálnej,
4. miestnej.